Vtedy v lete/ v zime

5. srpna 2013 v 10:32 | Janča-san |  Jednorázové poviedky
Páni...1349 slov :D môj rekord. Dúfam, že to oceníte :D

"Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!" Prudko otvorím oči a vybehnem z postele. Cítim, že môj muž, Sasuke, je za mnou.
"Pomoooooooooooooc!" Rozrazíme spoločne dvere. Naša dcérka sa prevaľuje a trasie v posteli. Opatrne ju zobudím. Rozlepí oči, pričom sa mi vrhne okolo krku.
"Choď si ľahnúť, ja tu zostanem," poslala som Sasukeho spať. Potrebuje oddychovať viac ako ja. Robí 12 hodín denne okrem víkendov, teda občas aj cez ne.
"Pst, Manako, už je dobre, mamina je s tebou."
"Mami," narieka," že ma už nepríde strašiť Bubák?"
"Neboj Manako. Ľahni do postele a poviem ti nejakú rozprávku. Vyber si akú."
"Maminka? Ako si sa spoznala s oteckom?"
Vyčarím úsmev:" Nuž, bolo to 6 rokov dozadu....."
-----PRED ŠIESTIMI ROKMI-----
Ách, konečne leto. Je júl a 37° C. Všetci sa sťažujú, že aké je teplo, ale ja by som brala aj väčšie. Stačilo by mi takých 42°C. To však nie je podstatné. Dôležitejšie je iba jedna vec- moje rande s Narutom. Chodíme spolu už rok. Obaja máme 23 rokov. Spoznali sme sa na výške- študujeme právo. Možno nemám úplne najlepší vzťah, ale ďakujem aj za to. Ide o toto- nemôžem povedať, že by sme sa ľúbili. Na miesto idem radšej peši. Kto v takýchto teplotách by sa trepal autobusom?! No ja teda nie. To sa mi však stalo osudným. Prechádzam okolo jedného nákupného centra, keď zrazu dokážem vnímať len čierňavu.
Otvorím oči. Kde to som? Divné bledomodré steny a ešte divnejšie biele povlečenie. Hm, asi nemocnica, skonštatujem. Otvoria sa dvere a ja uvidím toho- pravdepodobne- najkrajšieho chlapa pod Slnkom. Čierne vlasy, výška asi 178 cm, váhu -no to, tipujem, 75 kg. Na tvári má príjemný úsmev. Čo viac si priať?
"Dobrý deň, slečna Haruno. Ako ste si už asi stihli všimnúť, nachádzate sa v nemocnici z dôvodu dehydratácie. Odpadli ste pri Tescu a zavolali k vám záchranku. Takže budete tu musieť pobudnúť aspoň 3 týždne. Nejaké otázky?"
"Ehm, nechcem, aby to vyznelo divne, ale... a vy ste kto?"
"Jasné, nepredstavil som sa. Sasuke Uchiha, váš lekár, kým tu budete. Tak ja neskôr prídem za vami. Mimochodom ak sa vám bude chcieť spať nič si z toho nerobte, nadopovali sme vás liekmi. Dobrú noc." Odišiel. Páni, nikdy som neverila, že chlap môže byť taký krásny. No..myslím, že lieky začínajú účinkovať.
-----O 2 dni neskôr-----
Práve odtiaľto odchádza Naruto. Rozišli sme sa. Oficiálne. Povedal mi, že si našiel niekoho iného. Už za tri dni! Ako dobre, svojho potenciálne mám aj ja, ale to on vedieť nemusí. No nič. Naruto mi povedal, len pár vecí: 1) nikdy sme spolu vlastne nechodili, ani nespali, vlastne všetko len ako kamaráti, 2) tú jeho novú mi predstaví, 3) dúfa, aby som aj ja našla svoje šťastie. A odišiel. Nevadí. Mám aspoň zas svojho najlepšieho kamaráta.
"Tak, ako to ide mojej pacientke?" Zarazím sa.
"Kedy ste tu prišli? Nevšimla som si, že by ste vošli."
"Tak teda ďakujem. Moja vlastná pacientka nevníma takého krásneho lekára ako ja. Hrôza," prehodí žartovne. Iba ma doberá, tie tri dni, čo už tu ležím, často vedieme takéto rozhovory.
"Krásneho? Áh, viem, mysleli ste krásnu, predsa viem, kedy hovoríte o mne," nenechám sa zahanbiť a všetko mu vraciam. Takto to pokračuje ďalšie dva týždne. Začali sme si tykať, trávil často svoj čas u mňa na izbe, nosil mi normálne jedlo. V deň, keď som mala ísť domov, ma prišiel poslednýkrát pozrieť. Moja myseľ mi hovorila, že už ho nikdy neuvidím. Bolo strašné na to len pomyslieť. Ani on nevyzeral extra nadšene. Vždy prišiel s úsmevom na tvári a teraz nič. V očiach mal taký divný pohľad. A ja? Za tie tri týždne som sa stihla bezhlavo zamilovať. Strašné, že?
"Tak, Sakura, už môžeš ísť. Vonku ťa čaká tvoj priateľ. Taký blondiak." Povedal to takým hlasom. Nečakám, že by žiarlil. To určite nie. Toto poznanie ma dosť sklamalo.
"Naruto? Ja s ním nechodím. Je to len najlepší kamarát. Už má tu svoju vyvolenú." Zdá sa mi to alebo aspoň trochu sa rozveselil?
"Ách ták, chápem. Bolo mi s tebou super, snáď sa niekedy ešte uvidíme."
"Jasné. Ehm, Sasuke?......Môžem ťa objať?" Na nič nečakala, roztvoril ruky a uväznil v objatí.
"Ahoj zatiaľ." Odišla som s Narutom. Samozrejme, všetko videl, takže celú cestu počúvala som čo iné, ako :" Saky, ty si sa zamilovala. Ako to, že si ho nezbalila? Je jasné, aj on by to chcel." A veci podobného rázu.
Ako mesiace plynuli, stále ho nestretám. Patrím k ženám, takže moje myslenia bolo:" Prečo som si sním nezačala, kým sa dalo? No nie, ja sa zbalím a odídem, ani číslo nemám. Fakt skvelé. Čím som si to zaslúžila?"...Ženské myslenie sa nezaprie. Narutovi a Hinate to klapalo. Po troch mesiacoch chodenia, Hinata otehotnela. Stali sa z nás najlepšie kamarátky, preto som ju sprevádzala do nemocnice, na vyšetrenie. Išla do ordinácie a ja sedím v čakárni s mobilom ruke. Zabiť čas treba.
Zrazu si niekto ku mne prisadne:" Ty si tehotná?"
"Vyzerám ako tehotná?" spýtam sa môjho spolusediaceho, ani pohľad nehodím na neho.
"No ani nie, ale tak, keď tu sedíš. Sakura." Konečne sa pozriem kto to je.
"Sasuke?"
"To trvalo teda. Ako je teda možné, že sa nachádzaš práve tu?"
"Pamätáš si toho blondiaka? Tak moja najlepšia kamoška je s ním tehotná."
"Čo-" Nestihne ani dohovoriť a Hinata tu už je. Kebyže môžem, zabijem ju pohľadom, ale ona si tam vysmiata stojí.
"Ja teda idem, rada som ťa videla, ahoj." Objímem ho. On mi to opätuje. Malá iskrička nádeje, že by ma mal možno rád. Potom si hneď uvedomím, že vlastne sme priatelia. Nič viac. Nič menej.
Vyjdeme von, kde Hinata spustí. "To je on? Ten lekár o ktorom si hovorila? Dievča ty máš ale vkus. Máš aspoň jeho číslo? Sakura. Ty nevieš baliť chlapa. Aj by som si s ním niečo začala, ale vieš, Naruta nevymením." To počúvam celú cestu domov.
-----O týždeň neskôr-----
Už napadol sneh, cesty sú zľadovatené. Neznášam zimu! Mám problémy s rovnováhou aj na rovnej ceste. Na ľade je to ešte horšie. Vykračujem si cez mesto, pričom stratím rovnováhu pod nohami. A samozrejme, že spadnem. Skvelé, Sakura, fakt si šikovná. Štverám sa na nohy, keď mi niekto pomôže.
" Sakura, Sakura, ty sa raz zabiješ. Prečo chodíš v botaskách keď je sneh?"
"Sasuke? Ahoj. Och, ďakujem za pomoc. A botasky mám najradšej. Nedávaj mi kázanie." Zahrám sa na urazenú.
"Prepáč, ale ak si zabudla som lekár. Takže je to také automatické." Snažím sa postaviť, ale zase skoro spadnem, kebyže ma Sasuke nepridrží. Dosť ma bolí noha.
"No, poď, pôjdeme ku mne, ok? A žiadne námietky. Pozriem sa ti na tú nohu."
Ideme cez mesto, baby sa žiarlivo dívajú na môjho spoločníka. Viem, vyzerá to asi, že sme pár, keď sme pri sebe a tak sa držíme. To ma však len bolí noha. Ale zas, je to super pocit. Ho môcť objať okolo pásu. Zastavíme pred domom.
"Tu bývaš? Páni, lekári musia mať skvelý plat." Usmeje sa a otvorí dvere. Pomôže mi sa vyzuť, dostať sa do obývačky, kde mi prezeral nohu:" Máš to vykĺbené, takže choď s tým zajtra do nemocnice, fajn? Zatiaľ ti donesiem aspoň ľad. Môžeš tu aj prespať. Žiadne námietky!" povedal, keď som už-už otvárala ústa. Doniesol ľad. Ja samozrejme, urobím strašnú chybu- pozriem mu do očí. A on? Nakloní sa ku mne a pobozká. Bol to najkrajší bozk v živote. Keď sa odpojil, povedal, že ma miluje od prvého dňa, čo sme sa stretli, ale nebol si istý , ako je to so mnou. Vraj, Hinata bola potom za ním, všetko mu povedala, vymenili si čísla, takže preto sme sa stretli. Znova ma pobozkal, ja som sa neudržala a začala mu hladiť jeho vlasy. On sa postavil, zobral na ruky s úmyslom ma odniesť do spálne, kde sme robili-," preruší ma chrápanie mojej dcéry. No pekne. Tak ja jej rozprávam ako sme sa spoznali a ona si kľudne zaspí. Hrôza. Zakryjem ju, odoberem do spálne, kde ma zaskočí otázka:" A tam sme robili čo, pamätáš?"
"Ty si počúval? Ty si ale zlý chlapec." Vyplazím na neho jazyk.
"Chceš vedieť, čo sme robili? No ľahli takto do postele a-," nenechal ma ani dokončiť a už sme robili to, čo predtým.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Misha Misha | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 18:11 | Reagovat

krásné...povedlo se ti to...moc se mi to líbilo...máš opravdu talent :-)

2 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 5. srpna 2013 v 19:03 | Reagovat

Ten koniec najlepší :D Ale nie, bolo to vážne krásne, fakt také milé, pekné... mne sa to ale vážne páči :´) Nemôžem si pomôcť, ale také nevinné milé scénky s nádychom romantiky... júj, ja to mám rada, keď to nie je také umelé, ale súhlasím s tým, že máš talent :-)

3 Aki-chan Aki-chan | Web | 5. srpna 2013 v 21:48 | Reagovat

Bombove krasni a dokonali dielik.

4 Anettsi-chan Anettsi-chan | Web | 7. srpna 2013 v 14:47 | Reagovat

Kawaii :) Krása, no fakt :33 Jen, kvůli dehydratácii by asi nebyla tři týdny v nemocnici, no :D Ale to je detail ;) Fakt, moc krásný ^^

5 Zuzanka Zuzanka | Web | 9. srpna 2013 v 20:28 | Reagovat

skvělé.. povedlo se ti to... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama