My tutor friend

13. října 2013 v 22:25 | Janča-san |  Jednorázové poviedky
á je to tu. xD snažila som sa naozaj veľmi, takže dúfam, že to oceníte. Ani som sa neučila na biolu, takže sa teším na 5.. :D a okrem toho ešte je mi celkom na nič, trištvrte dňa som preležala v posteli, takže žiadna sláva :D


Moja rodina nie je práve najbohatšia. Rodičia majú malý obchod. Síce nevynáša nejako veľa peňazí, ale aj to je niečo. Preto musím tiež pracovať. Väčšinou doučujem ľudí zo školy. Chodím na tú najlepšiu (zároveň aj najdrahšiu) školu v mojom meste. Pýtate sa, ako som sa tam dostala, keď nemám bohatých rodičov? Jednoduché. Idú mi jazyky, najlepšie zo všetkých žiakov. Preto doučujem deti tých bohatých ľudí. Dobre zaplatia a môžem zostať na tej škole. Skoro som zabudla. Moje meno je Sakura a chodím do tretieho ročníka. Spolužiačka, Hinata, patrí tiež k tým bohatým, ale na rozdiel od väčšiny ma neodsúdila. Ako jediná sa so mnou kamaráti. Najlepšie kamarátky. Čo viac si priať? O jednej veci by som vedela. Už mám 17 rokov a neviem, čo je to za pocit mať chalana. Viem, znie to divne, lenže je to tak. Nevadí, beriem to pozitívne, niektoré veci majú svoj čas. Avšak ja idem na čas. Dnes, keď som prišla domov, mi mama oznámila, že jej kamarátka potrebuje doučovateľa angličtiny pre jej syna. To je dôvod, prečo teraz zvoním na zvonček a čakám, kedy niekto otvorí dvere. Po dvoch minútach sa zjaví tá mamina kamarátka- Mikoto. Nádherná žena. Čierne vlasy, čierne oči. Po takých som vždy túžila. Samozrejme, moje šťastie ma neposlúchlo. Mám ružové vlasy a zelené oči.
"Ty si Sakura, že áno?" prikývnem, "poď ďalej, zavediem ťa do izby môjho syna."
Vnútrajšok domu je krásny. Vidno- peňazí majú dosť. Nemajú dom vôbec preplnení zbytočnosťami. Všetko je na svojom mieste, ani by ste si ich nevedeli predstaviť inde. Vyšli sme po točitých schodoch, zabočila doľava a zastala.
"Tak tu má izbu Sasuke," zarazím sa, "za chvíľu bude doma, maj pohodlie zatiaľ."
A nechala ma napospas osudu. Vojdem do izby. Ak som niekedy povedala, že majú krásny dom, tak to nie je nič v porovnaní s touto izbou. Ladená do bielo modra, uprostred manželská posteľ. Dokonca aj vlastná kúpeľňa! Čiernobiela. Proste nádhera. Usadím sa za stôl, rozložím veci, keď sa ozve hlas:" Tak ty si tá, čo ma má učiť anglinu? Chceš niečo vedieť? Môžeš ísť rovno do kelu, lebo ma to nezaujíma," povie arogantne.
Pozriem na neho. Leží v posteli s mobilom v ruke. Typický Sasuke. Áno, poznám ho. Som s ním v triede na niektoré predmety. Neznášam ho. Teda, nie žeby si ma všímal, ale neznášam ho.
"Žiadne také! Mám ťa učiť, takže poď si sem sadnúť, nech môžeme začať!" Tie peniaze fakt potrebujem, nemám to v pláne vzdať. Zbadám, že sa udivene pozrel. Nie je zvyknutý, aby mu niekto hovoril veci s takýmto tónom.
"Tak počúvaj! So mnou sa takto baviť nebudeš, nemáš na to postavenie! Veď ja ťa poznám. Ty si tá, čo je na škole len vďaka jazykom. Ako som vravel- nemáš na to postavenie," vstane, začne sa obliekať, "no ja padám. Maj sa!"
"Žiadne také!" vybehnem za ním. Beží do garáže. Ja za ním. Už chce naštartovať motorku, keď príde jeho otec.
"Kamže kam, chlapče? Snáď nechceš zas zdrhnúť?!" povie Fugaku prísnym tónom. Mať takéhoto otca..Žiadna výhra.
"Eh? Zdrhnúť? V žiadnom prípade. Sakura mi povedala o jednej knihe, tak sme ju chceli ísť kúpiť, nech začneme s učením čo najskôr. Však, Sakura?" hodí na mňa vražedný a zároveň prosebný pohľad.
"Ehm, áno, presne tak."
"Tak dobre deti, ale do hodiny buďte späť," s týmto nás Sasukeho otec opustí.
"Čo teraz?"
"Nič iné nám nezostáva, len ísť kúpiť nejakú knihu. Tak nasadaj. Ešte jedna vec. Máš šťastie, že tu bol môj otec, lebo inak by som toto nerobil, ani keby si bola posledná baba v celom vesmíre."
V kníhkupectve sme kúpili prvú knihu angliny, ktorú videl. Za celý čas bolo ticho. Vážne. Ani jeden z nás neprehovoril. Aj tak by to bola hádka. Ku nemu domov sme prišli presne do hodiny. Zoberiem si veci a idem domov. V jeho spoločnosti sa nedá vydržať tak dlho a malá prechádzka mi neuškodí. Domov prichádzam okolo 9, ľahnem do postele, kde ma čaká môj milovaný psík. Jediný chlap, ktorého milujem.....Ráno sa zobúdzam skoro, treba vyvenčiť Tobiho. Každé ráno s ním chodím do parku. Neuveríte kto tam behal. Správne, Sasuke. Hneď ako ma zbadal bežal ku mne.
"Nazdar, nikomu nehovor, že ma doučuješ, jasné? Maj sa!" ako prišiel, tak aj odišiel. Kašlem na neho musím stihnúť školu. Je to celkom nudné, ale mňa baví sa učiť. Sasuke sa tvári ako zvyčajne, len jedna vec ma mrzí. Hinata je chorá nemám s kým sedieť. Nevadí. Za dva týždne bude čulá ako rybička. Zazvonil zvonec a všetci s radosťou vybehli z budovy domov. Bežala som na autobus, moje šťastie sa zas ozvalo. Narazím do jedného chalana. Blond vlasy, modré oči.
"Panebože, si celá?" rýchlo sa skloní ku mne, pomáha mi na nohy.
"Ja áno, čo ty?"
"Samozrejme, mne sa nič nestane," usmeje sa na mňa, " Moje meno je Naruto."
"Sakura, teší ma."
"Nechceš si ísť niekam sadnúť? Tipujem, že si zmeškala autobus. Ideš?"
S menším zaváhaním prikývnem. Kúpil mi horúcu čokoládu. Stále sa usmieval, rozprával, úplne iný ako Sasuke. Po pár hodinách sa z nás stali kamaráti. Zistili sme, že sme aj spolu v triede. Asi nebudú všetci bohatí ľudia takí strašní. Rozlúčime sa a bežím k Sasukemu domov. Poznám aj zaujímavejšie činnosti ako byť s ním. Celý čas spomínam na dnešný deň( Naruto).
Dokonca ma aj prekvapil otázkou:" Čo ti je? Si divná."
Nič nepoviem, pokrútim hlavou a zas snívam. Druhý deň v škole je lepší. Prečo? Nesedím sama. Hneď ako ma zbadal Naruto, bežal ku mne, sadol na miesto vedľa mňa, rozrozprávali sme sa. Takto to pokračovalo celý mesiac, Naruto sedel so mnou, Sasukeho doučujem anglinu, Hinata sedáva predo mnou. Zmenila sa iba jedna maličkosť. Naruto ma často niekam pozýval. A také pozvania neodmietam. Vyzerá to ako keby sme pár, ale to je omyl. Ja milujem niekoho iného. Áno, milujem. Môjho psa a ešte jedného chalana. Sasuke. Je arogantný, neznášam ho, má však nádherné oči, vlasy..keď chce vie byť aj v pohode. Aspoň posledné dva týždne sa radikálne zmenil jeho vzťah ku mne. Dobre, v škole ignorácia, doma mi nevenuje pozornosť, lenže..ťažko sa to vysvetľuje. Ani sama nechápem, prečo ho mám rada. Dnes sedím u neho učiac niečo z gramatiky.
"Sakura? Chodíš s Narutom?" vyruší ma z učenia.
Neviem, čo mu mám odpovedať. Pravdu? Prikrášliť si to?
"Sme kamaráti."
"Sakura, nehovor nezmysli. Vidno na vás, že spolu niečo máte. Je to môj najlepší kamarát, takže ho poznám. Prečo nechce povedať pravdu?" prísne na mňa pozrie.
"Sasuke, hovorím ti pravdu. Nič s ním nemám. Prisahám!"
"Neverím ti."
"Aha, takže, keď idem s nejakým chalanom von, musím s ním chodiť? Si normálny? Je to kamarát. Aký mám dôvod na klamanie? Žiadny." Skoro kričím.
" Nie, nemusíš, ale o vás dvoch hovorí celá škola. Chápeš? A ty ma tu chceš presvedčiť o opaku? Vieš čo? Choď do riti (/pardon za výraz/).
Teraz už kričím: "Fajn, maj sa!"
Fakt? Fakt? Robí si srandu zo mňa? Nechodím s Narutom. Je to kamarát. IBA kamarát. Niektorí ľudia sú naozaj nenormálny. Celé tri týždne sme sa nebavili. Nechodila som ku nemu, nemala peniaze. Bolo mi ľúto, že sme sa pohádali, ale nemal ma tým provokovať. V jeden deň ma Naruto počkal.
"Sakyyyyy, máš čas? Chcel by som ti ukázať jedno miesto. Tak poď." Ani nečakal na moju odpoveď, už ma niekam ťahal. Po pol hodine sme sa konečne dostali tam kam chcel- za mesto. Nádherný výhľad je odtiaľ. Vidíte všetko- mesto, hory, rieku. Proste raj.
"Nádherné miesto. Prečo si ma tu však zobral?" spýtam sa ho.
"Saky....už dlho ti chcem niečo povedať," zhlboka sa nadýchne, "m-milujem ť-ťa."
"Čože?!" na nič viac sa nezmôžem. To myslí vážne?!
"Zapáčila si sa mi hneď v ten deň nášho spoznania. Si iná. Neriešiš laky, vlasy a ďalšie veci. A ja viem, že ma miluješ tiež." Skloní sa ku mne, aby ma pobozkal.
"Choď preč. Ja ťa nemilujem, chcem iného, ako ťa to len mohlo napadnúť?!"
"Čože? Ty si sa so mnou len hrala? Načo si so mnou chodila niekam, keď o mňa nestojíš? Nemyslel som si toto o tebe. Si píp (/domyslite si, čo tam asi malo byť/)."
Nechal ma tam samú so slzami v očiach. Nakoniec ten Sasuke mal pravdu. Nesmie sa to však dozvedieť. Vysmial by sa mi s tým jeho arogantným pohľadom, že ha, mal som pravdu!. O to nestojím. Prechádzam po meste, kde vidím bar. No čo, aspoň sa opijem. To som však nedomyslela. V stave opilosti som zavolala Sasukemu. O dvadsať minút bol u mňa. Vydoloval zo mňa dôvod mojej opilosti.
"Ách, Sakura, Sakura, ty si nepoučiteľná. Vravel som ti to, neverila si. Tu to máš."
"Keď -hic- to bol iba ka-hic-marát. Nič viac. -hic-. Dones mi -hic- ešte Jacka."
"Žiadne také, beriem ťa domov."
Zaplatí za mňa účet, zoberie moju váhu na seba a klopýtkame sa ku mne domov. Pred mojim domom, keď som ako tak triezva, poviem:" Prepáč za pridávanie starosti. Musíš sa o mňa takto starať. Prepáč. Naozaj prepáč."
"Mne to nevadí," šibalsky sa zasmeje, " ja sa o teba starám rád."
Trochu zamrzne, akoby sa bál, že povedal veľa.
" Takže zajtra zas začíname s anglinou, dobre? Tak ahoj zatiaľ." Dá mi pusu na čelo. Vtedy dostanem chuť mu povedať, že ho milujem.
"Chcel by si niečo vedieť?"
"Čo také?" už mu to skoro idem povedať, keď sa zastavím. Čo ak ma pošle do kelu ako Naruto? To nemôžem dopustiť.
"Ale nič, už som až príliš triezva na to, aby si to vedel. Dobrú." Nechám ho tam vstať a idem spať.
Na obed sa zobudím s riadnou bolesťou hlavy. Kto by to bol čakal? Pôvodný plán bol, že nevstanem z postele. To mi však nesmel niekto vtrhnúť do izby
"Vstávaj Sakura. Ideme sa učiť anglinu." Zasmeje sa. Spomínala som niekedy, že je ešte krásnejší, keď sa smeje? Asi nie.
"Teraz?! Si blázon? V tomto stave ti neviem povedať ani ako sa volám po anglicky."
"Mne to nevadí. Aspoň bude čas na iné veci."
"Iné veci? Napríklad?" podozrievavo na neho pozriem. Čo má za lubom?
"Ináč ešte raz prepáč, za včerajšok a všetky tie starosti," ospravedlním sa.
"Saky, nemusíš sa ospravedlňovať mne to nevadilo. Aspoň si bola prítulná."
Očerveniem na úroveň paradajky. Musel mať dosť vtipný pohľad, pretože ja sa skoro nikdy nečervenám. Len pri niektorých situáciach. Otočím sa na bok, lebo chcem spať. A viete čo urobí on? Ľahol si ku mne! Mne to nevadí, ale čo to robí?!
"Sakura, uvoľni sa. Nič ti neurobím. Okrem toho sama si mi včera povedala, že chceš, aby som takéto veci robil. Objímal ťa, bozkával, miloval...."
"Počkať, počkať. Čo? To si nepamätám. Nič také som nevravela."
"Ale áno vravela. Len mi nehovor, že mi neveríš. Pamätáš ako to dopadlo naposledy, že?" milo sa na mňa usmeje.
"Okrem toho, čo si mi chcela povedať? Keď si vravela, že si moc triezva?"
"Zisti si! Nechce sa mi o tom baviť. Bolí ma hlava. Tak choď preč a vráť sa o dve hodiny, dobre? Dobrú noc!" zakryjem sa celá pod perinu.
"Hovor! Lebo inak ťa opijem a nakoniec mi to povieš. Takže?" hodí na mňa psí pohľad.
"No...vieš...chcela....som ti povedať, že..no..milujem ťa." Odvrátim od neho hlavu nech mi nevidí do oči. Dlho sa nič nedeje. Zrazu ma pretočí( leží na mne).
"Aj ja ťa milujem, maličká."
"Maličká? Ja nie som krpatá." Odujem sa. On sa len zasmeje.
"Meriam 175 cm, ty 160, takže áno si krpec. Ale to je jedno. Milujem ťa."
Ešte stále je nado mnou, takže trochu zdvihnem hlavu, nech ho môžem pobozkať. A takto nejako to skončilo. Ani sa radšej nepýtajte, ako dopadol ten deň. Bol krásny. Ešte jedna vec. Nakoniec to dopadlo všetko fajn. Naruto začal chodiť s Hinatou, Sasuke prešiel angliny, takže sme mali viac hodín spolu. Jeho kamaráti ma zobrali medzi seba, aj keď občas mali nejaké tie poznámky, ale nebolo to nič zlé. Len Sasuke bol trochu nervózny z toho. Ešte jedna vec. Môj milovaný mi nedovolil doučovať žiadneho chalana. Lebo by to možno dopadlo tak isto ako s ním. To je však nezmysel. Milujem ho a na tom sa nič len tak ľahko nezmení.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sasusakurosedimitriskolanoci sasusakurosedimitriskolanoci | Web | 14. října 2013 v 19:21 | Reagovat

Díky že sis mě přidala :D já si tě na blog dám hned jak budu moc,což tak brzo nebude,ale do týdne snad ano :D

2 Aki-chan Aki-chan | Web | 14. října 2013 v 20:59 | Reagovat

To bolo veľmi krásne.

3 Zuzanka Zuzanka | Web | 15. října 2013 v 14:31 | Reagovat

skvělé... povedlo se ti to...

4 Asway Asway | Web | 16. října 2013 v 17:07 | Reagovat

Nádherný, fakt, bombastický :) A hezký design :)

5 Misha Misha | E-mail | Web | 16. října 2013 v 18:15 | Reagovat

krása...vážně se ti povedlo....smekám :-)

6 sasusakurosedimitriskolanoci sasusakurosedimitriskolanoci | Web | 16. října 2013 v 21:06 | Reagovat

už jsem si tě přidala :D chceš i diplomek? jestli ano napiš mi s čím prosím :D

7 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 18. října 2013 v 23:05 | Reagovat

Dosť jednoducho napísané, taký rýchly dej to je, ale zas tak to býva, keď je to jednorázovka, ale bolo to milé :-) Naozaj,  keď sa Sasuke konečne začal vyjadrovať tak pekne :-) No taký ľahký dej to má, taký oddychový a milý :-)

8 Kajka-chan Kajka-chan | Web | 24. října 2013 v 13:45 | Reagovat

Určite každý pozná to " V jednoduchosti je krása." to platí pre túto poviedku :3^^
Mne sa táto jednorázovka veľmi páčila a preto ti dávam 5 hviezdičiek :)

9 DarkyaShi Denny Manson DarkyaShi Denny Manson | Web | 29. října 2013 v 20:29 | Reagovat

krásný blog

10 Asway Asway | Web | 30. října 2013 v 0:29 | Reagovat

Ahoj, koukni sem, prosím: http://naruto-fanfikce.blog.cz/1310/byla-jsem-nominovana-tak-co-uz-d
Byla jsem "nominována" do takové blbinky a měla jsem nominovat pár dalších lidí, kteří v té... řekněme soutěži budou pokračovat a dala jsem tebe :D Prosím, nezabíjet :D :D

11 iza iza | 9. listopadu 2014 v 22:24 | Reagovat

Pekne :3 podarena

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama