We meet again 7

12. ledna 2014 v 14:48 | Janča-san |  We meet again
7. kapitola na svete. Príjemné čítanie ;) a ospravedlňujem sa za chyby, ale som na antibiotikách, takže nič moc :D.. A poviedka má konečne aj obrázok! :D

Vojdem do izby celá zmätená. On mi dal darček! Nemala by som aj ja jemu? Nech to nevyzerá až tak blbo. Mierne sčervenám. Nakoniec to nebolo len o začlenení do týmu, naozaj mu na mne záleží viac. Na tvári sa mi začne zjavovať úsmev. Čo to môže byť? Lístok s ospravedlním? Nebodaj vysvetlenie toho všetkého? Pozvánka na rande? Napadne ma milión vecí, čo môže obsahovať. Napriek tomu sa idem najskôr osprchovať a až potom to otvorím. Avšak aj v sprche mi myšlienky blúdia k malej čierno-modrej krabičke s malou modrou mašľou navrchu, pričom ma napadá ďalší milión vecí, čo môže obsahovať. Vyjdem zo sprchy, omotaná uterákom okolo tela a rozbehnem sa do izby. Nech je ten darček čokoľvek, musím ho otvoriť, lebo mi naozaj nedá pokoj. Sadám si na posteľ, kde pomaly poťahujem mašľou. Celá horím zvedavosťou. Bude to nakoniec to vysvetlenie? Otvorím ju a zarazene do nej hľadím. To myslí vážne? Nie je tam vôbec nič. Ani lístok, ani náramok, nič. Proste prázdnota. Celú ju prezriem ešte raz. Stále výsledok ten istý. On mi naozaj dal darček, v ktorom vlastne nie je nič. Vôbec! A ako hlúpa som sa tešila a začala si predstavovať, naše rande, potom ďalšie a ďalšie, kde by sme nakoniec skončili ako veľká šťastná rodinka! Toto si chlapec u mňa pokašľal na plnej čiare! Nech sa teší na zajtra! Ja mu ukážem tomu hajzlovi jednému! S pocitom naštvanosti idem spať. Moja posledná myšlienka pred spaním patrí jemu a predstave ako ho nakopem do jeho citlivého miestočka. Teda za predpokladu, že tam aj niečo má, čo by mohlo bolieť.
Ráno vstanem ešte stále nahnevaná. Takto ma vytočiť! To ešte nikto nedokázal. Rýchlo sa obliekam. Vybieham z dverí, kde zas a znova narazím do Sasukeho. Dúfam, že sa z toho nestane zvyk, pretože dnes som na neho pekelne naštvaná.
"Si pripravená? Super, aspoň začneme skôr."
Otočí sa, pomalým krokom ide po chodbe, ani na mňa nečaká. Vyberiem sa za ním, udržujem si ale aspoň 5 krokový odstup, aby som ho fakt nenakopala. Asi o desať minút sa ocitneme na našom tréningovom poli. Otáča sa ku mne.
"Dúfam, že dnes sa ma aspoň dotkneš a budeš viac vynaliezavá ako včera. Či na to nemáš? Po tom, čo si predviedla včera máš čo robiť, aby si si napravila reputáciu, nemyslíš? Buď rada, že sme sa s Peinom o tebe nebavili, lebo by oľutoval všetky veci, ktoré sme museli podniknúť kvôli tvojej ctenej osobe," zasmeje sa ironicky.
Mňa to nehorázne vytočilo. Najskôr ten prázdny darček a teraz toto. Stojím na mieste, snažím sa počítať do desať, ale pri zvuku jeho hlasu sa to proste nedá.
"Čo tam tak stojíš? Nebodaj rozmýšľaš nad taktikou, ktorou ma porazíš! Snívaj ďalej. Určité veci sú dané- napríklad tá, že ty ma dostať na kolená nedostaneš. Vlastne ani nikto iný, lenže to je vedľajšie. Nepozeraj sa tak nahnevane. Nepomôže ti to. Priznaj si to dobrovoľne- si slabá. Najslabšia, vždy si taká bola. Už keď sme boli malí, stále ťa niekto chránil- ja, Naruto, Kakashi, Ino a ďalší ľudia. Nikdy si nič nedokázala spraviť sama. Jeden jediný krát som ťa obdivoval- aj to pri príležitosti, keď sme chceli vedieť, čo má Kakashi pod maskou, si vymyslela skvelú výhovorku, prečo sme mali oblečené tie divné veci. Asi jediná vec, ktorá ti fakt vyšla. Inak ne-"
Nestihne ani dopovedať, pretože na neho útočím. Ak som predtým bola naštvaná, tak teraz som pekelne nasratá. Stále ho napádam, či už shurikenmi, päsťami, jutsu. Všetko čo mám poruke. Sasukemu to začne robiť problémy, nestíha sa vyhýbať, onedlho vidím, ako mu v očiach svieti sharingan.
"Sám veľký Uchiha používa na mňa sharingan? Nedaj sa vysmiať. Keď som taká nemožná, prečo máš problémy pri vyhýbaní?" poviem s hnevom.
"Ale, ale, ale, nie je tu náhodou niekto vytočený? Sakura, nevieš dobre zakrývať svoje emócie. Vidíš, ďalšia vec, ktorú nevieš. Asi ju pripíšem na zoznam, či ako povieš?" povrchne dá odpoveď.
Však počkaj! Stále útočím. Začínam byť unavená, ale nevzdám sa. Ani Sasuke nevyzerá byť v najlepšom poriadku. Tiež začína byť nepozorný. Na tele má škrabance, ktoré som mu spôsobila, dokonca aj pár krvácajúcich a hlbších rán. Má čo si zaslúži. O pol hodinu skončíme. Pridržujem mu kunai na krku, zatiaľ čo on drží katanu na tom mojom. Od únavy spadnem na zem úplne vyčerpaná, ale s dobrým pocitom, že sa to uhralo na remízu. Kým oddychujem, Sasuke natiahne ku mne ruku a pomôže mi na nohy. Čo má zas za lubom?
"Chcem ti iba pomôcť," povie jemne. Nereagujem, preto s povzdychom si sadá ku mne na zem.
"Môžeš ma nechať tak? Ak áno, tak ďakujem."
"Nie, najskôr potrebuješ počuť vysvetlenie, takže buď ticho a počúvaj," ukazoval na moju reakciu, keď som mu chcela skočiť do reči.
"Ten darček bol naschvál prázdny,-"
"Nehovor, nevedela by som to bez teba," skočím mu do výstupu.
"Ticho, lebo skončím. Pein mi nakázal, že ťa musím hocičím nahnevať, pretože až vtedy sa ukazuje tvoja pravá sila, ktorá sa musí dotrénovať. Naschvál som ti dal ten darček, hovoril ti tie veci, všetko. Chápeš? Si silná, len za predpokladu, že ťa niečo prípadne niekto nahnevá. Teraz začína ďalší plán- musíš vedieť dobre bojovať aj za úplného pokoja. Budeš trénovať aj s ostatnými členmi, nech od každého niečo pochytíš. Ale tú radosť ti neurobím, aby sme sa my dvaja už nevideli. Máš proste smolu, mňa sa len tak ľahko nezbavíš. Ešte niečo chceš vedieť?"
"Čo odo mňa sa vlastne očakáva?"
"To ti povie Pein, teda možno, a ja dosť pravdepodobné, že nie za práve príjemnej, priateľskej nálady, takže sa priprav," pomaly sa zdvíha zo zeme, pričom pomáha aj mne.
"Na čo sa mám pripraviť?"
"Pein s tebou chce hovoriť. Tak poď."
Nasledujem Sasuke a rozoberám v hlave všetko, čo som sa dozvedela. Preto do neho skoro narazím, keď zastane.
"No choď, čaká ťa. Maj sa."
Až teraz ma napadla otázka- Prečo je zrazu taký milý? Má niečo za lubom? Zaklopem na dvere a vojdem. Chápem, prečo mi Sasuke vravel, nech sa pripravím. Ide z neho strach, stojím na mieste s mierne klepajúcimi sa nohami.
"Konečne," povie bez výrazu.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Citruštek Citruštek | E-mail | Web | 12. ledna 2014 v 17:42 | Reagovat

Aký je vynaliezavý ten Sasuke. :D Ale aj tak je od veci, raz sa zdá byť normálny a raz zas od veci. :D Ale inak je to fajn. Len tá Sakura mi celkom lezie na nervy, neviem prečo. D:

2 Vlastníčka blogu Vlastníčka blogu | 12. ledna 2014 v 17:49 | Reagovat

[1]: Tam ide hlavne o to, že chvíľu je taký a potom zas iný :D

3 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 12. ledna 2014 v 18:58 | Reagovat

...ako ho nakopem do jeho citlivého miestočka. Teda za predpokladu, že tam aj niečo má, čo by mohlo bolieť. <--- naj veta xD xD :D HAA! Sasuke! A máš to!
No, k tomu darčeku... ja som hovorila, nech mu krabičku strčí rovno do gebule a nech mu ju dverami ešte pričapí o ksicht!!! :D :D :D hen, taký budiškničomu nebude so mnou mávať jak so zásterou :D :D :D Sasuke, to si ešte odserieš!!!
no, som zvedavá na Peina, keďže jeho poker-face u mňa vyvoláva len zlé veci :D
teším sa na ďalší dielik :)

4 Misha Misha | E-mail | Web | 12. ledna 2014 v 23:33 | Reagovat

božííí díl...já jsem fakt nemohla z té věty o tom citlivém místečku XD...ještě teď se chlámu...honem pokráčko...miluju tuhle povídku :-)

5 Aki-chan/diablo Aki-chan/diablo | Web | 13. ledna 2014 v 14:25 | Reagovat

Veľmi sa mi páči aký je v tejto poviedke Sasuke,lebo nikdy nevieš ,ako sa zachová a čo urobí..dokonalí dielik som zvedavá čo Pein povie Sakure aký vlastne k nej bude.

6 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 13. ledna 2014 v 20:57 | Reagovat

uuu skvelý diel, ja chcem vedieť, čo jej povie pein a akoo bude potom reagovať sakura, rýchlo pokračovanie :)

7 Asway Asway | E-mail | Web | 25. ledna 2014 v 15:16 | Reagovat

:D Moc pěkné, rychle jdu na další dílek :3 :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama